lupa

Už žiadne slnko,
žiaden vietor,
žiadna nočná obloha.
Môcť preniknúť do prasfér
- to je preň dar od Boha.

Blankyt láka modrava.
Mrazivo chladí čierňava.

Zhora ťažie olovo,
dolu sadá pierko
do bahna jemného.
Tak nečujne a mäkko.

Láka priestor,
nie však prázdny.
Dolu temný,
hore jasný.

Žiadne dôvody,
len popud.
Čo si bytosť zvolí,
to bude jej osud.

Hore zúri búrka,
dole tichý raj.
Anjel plutvou metá.
Koľká inotaj!

Biely či farebný,
v modrom šere skvie sa.
Láka dušu do hlbín,
v temnom tichu plesá.

Dotyk, pohladenie, echo,
oslobodzujúce večné ticho
v hĺbkach.

Svetielkujúce body,
tykadlá pre klam.
Jacques už nechce z vody.
Veď nebude v nej sám.

Sebci hore
jeho túžby maria.
No priatelia
aj v šere hĺbok
večnou aurou
lásky žiaria.

Vlnky, vlny, preliače,
more nikdy neplače...