Tak som teda začala aj ja. Trošku sa realizovať, ako sa mi už niekoľko rokov žiadalo. Treba si plniť svoje potreby a sny. Človek potom pošťastnieva, ešte viac, než je šťastný obyčajne. Tvorivá energia vystrieda deštruktívnu a obohacuje človeka aj svet.
Prišlo to vlastne náhodou. Hoci som sa chystala už nejakú dobu, musela mi k tomu dopomôcť náhoda. Jeden z veľmi lacných obchodov, čosi na spôsob slovenskej ľudovky - predajne, akurát že tu niekedy predávajú aj celkom kvalitné veci. Nielen predmety do domácnosti, hračky či kozmetiku, ale aj známe potraviny či nápoje. Presne tie, ktoré v obchode dostať aj za dvojnásobok ceny. Tam mi do oka padlo už natiahnuté plátno, len strhnúť igelit a poďho rovno na vec. A mali tam aj sadu 12 farieb. A tiež štetce. Samozrejme, bolo tam vecí pre začínajúcich umelcov neúrekom. Ale mne bolo treba zatiaľ toto. To bol asi november 2007. Odvtedy tieto veci, až do nedávnej doby, odpočívali v kúte a čakali na svoju príležitosť. A môj voľný čas. Krátko pred realizovaním prvého diela, s vidinou asi dvoch týždňov inak nenaplneného voľného času, som si pozháňala viac informácií o olejomaľbách, o postupoch, o médiách a varnišoch, obohatila som si slovník a celkovú knowledge v tejto oblasti, dokúpila ďalšie potrebné veci cez internet a išla som na vec. Vlastne... kým som na tú malú umelú paletku vytlačila farbu z prvej tuby (na ceste už bola kvalitná drevená paleta) a chytila štetec do ruky, urobila som si niekoľko skíc, len tak, do malého diárika s čistými listami, čo by som asi chcela maľovať. Nápady prichádzali skôr náhodne, ani som namala predstavu, čo vlastne chcem namaľovať. Len si to jedna čiara šinula krížom cez papierik (ten diár je naozaj malý), prišiel kruh, šikmo zasadený trojuholník... a čuduj sa svete, nakoniec do nabralo aj nejaký zmysel. Veď posúďte sami:
Tie vrany, čajky, alebo nazvite si tie ftáčiská, ako chcete, som tam domaľovala až celkom nakoniec. Teda včera. Totiž len predvčerom mi doručili tenulinký štetček na detailné vzpracovanie (hlavne pre tie ftáky).
A včera som tiež dokončila môj druhý obrážťok, tiež výsledok skice v diári, ale o deň neskôr, cestou vlakom. Ešte sa suší, a teší sa uznaniu prítomných v dome. A veď môjmu tiež :-)
Tretí námet ešte len čaká na svoju chvíľu. Ale isto s ním oboznámim aj túto blogársku komunitu. Len si na to budete ešte musieť počkať.
Takže - umeniu zdar a nikdy inak!
lupa.
Komentáre
som sem musela docválať... :)
ten druhý je fajn ;)))
vďak
lupa to rozbiehavanie sa mi veľmi páči...
ak bude
.