Nebeský valčík
Tisíce motýlích krídel
vyniesli ma do výšin.
Farebne sa trblietali,
šteklili a trepotali,
rajská hudba znela mi
v duši.
Kráčala som v oblakoch
jemných, ako vata ľahkých.
Chladný vánok mi líca pohladil.
Vrásky z bolestí a trápenia
jediným dotykom zahladil.
Cítila som v sebe svetlo,
keď slnka zalieval ma jas.
A bolo to nádherné, keď
modrou klenbou nebies tiahol
prefarebnej dúhy pás.
V krútnom tanci svieži vietor
rozčechral mi vlas.
A ja sťa pena rozšantená,
ten nebeský valčík,
navždy budem pripravená
zatančiť si zas.
Komentáre
Vata nachumelená a či mráčky