lupa

Všetko ostatné môžeme, chceme, domnievame sa, že potrebujeme...
Áno, potrebujeme v tom zmysle, ak chceme dosiahnut niečo iné, a bez toho to nepôjde. Ale potrebujeme a musíme to urobiť len preto, že to druhé CHCEME.
Všímam si, ako hlavne dospelí (a po nich to preberajú aj deti), často vravia, že niečo musia. Musia nakúpiť, musia upratať, musia to, musia ono... Ale prečo by to museli? Aby neklesli v hodnotiacom pohľade u iných?
Oni to skrátka iba CHCÚ.
Áno, ak chcú jesť a nakŕmiť rodinu, "musia" ísť nakúpiť.
Ak chcú prežiť, musia pracovať a zarábať.

Ale prečo to znie tak nútene? Prečo nevolia menej nútiace slová: Idem nakúpiť, pôjdem nakúpiť...
Aj vo filmoch si všímam, že v nejakom náhlení veľmi často padá slovíčko MUSÍM. Dáva to akcii ešte väčší ráz. Znie to dramatickejšie, dôležitejšie...
Robia sa tak dospelí dôležití sami pred sebou a aj pred druhými?
Asi.
A slovko "musím" sotvakedy sprevádza usmiata tvár. Veru.
Čím viac si človek namýšľa, že musí, tým menej sa zo života teší...
Ešte si neuvedomil, že je to len jeho vlastné chcenie, a že to vlastne od neho nikto nepožaduje, je slobodný.
A ľudia akoby tých vecí museli čoraz viac.
A tešia sa čoraz menej.
Až zabúdajú, že sú ľudmi a nie robotmi...

A vy čo? Koľko vecí robíte len preto, že chcete a koľko preto, že "musíte"?