Dnes som si tak vykračovala po ulici.
Bola plná ľudí.
Myšlienka sa mi prihodila,
reku opýtam sa bloggerov:
Ako sa vyrovnávate s tým, že ste smrteľní?
Pomyslíte na to občas?
Pomyslíte na iných ľudí vo svete, že kažú chvíľu zomierajú?
Že v tejto chvíli, práve teraz, možno niekto padá z lešenia, a už to nerozchodí.
Že niekto išiel po ulici, nič netušiac a zrazilo ho auto. Možno sa ponáhľal za svojou láskou, ktorá ho čakala, ale už sa nedočká...
Že možno práve v tejto chvíli osud ukázal prstom na niekoho z vašich blízkych.
Alebo že o minútu ste na rade vy...
Pomyslíte si na toto niekedy?
A ak áno, na čo vtedy myslíte?
Ako to prežívate?
Ako sa s tým vyrovnávate?
Mne sa zastavila myseľ.
Ja skrátka NEVIEM.
A podvedomie ma chlácholí: neboj, zatiaľ si ešte stále tu.
A ak to príde, aj tak s tým už nič neurobíš...
A VY?
Hocikedy, aj o minútu!
17.10.2008 21:06:16
Nie sme tu naveky...
Komentáre
hm zamyslam sa nadtym kazdou sekundou mojho zivota...
Lupa,
Kiti.... ty na to myslíš každú sekundu??? ((-: Inak, ako sa máš, Kiti? ((-:
lasky
smrt nema tvar.
len my ju vnimame ako zlu, lebo ju nechceme, ale napriek tomu sa jej neda zbavit.
a ona iba JE.
a kiti sa mozes ozvat aj do posty, ako sa ma. :)
iba ak by to bolo to anglicke how are you, len zdvorilostne, ze odpoved necakas a ziadna ani nepride.
Myslim,
tibetski mnisi
neviem, ci je to celkom mozne, ak si uvedomim, ze nase ego, nase JA sa po smrti pomaly ale isto rozpadne a nezostane po nom ani stopy. len otlacok nasho kratkeho zivota v celej existencii.
to, co sa vteluje, nie je v ziadnom pripade nase JA a teda to nie sme ani MY taki, ako sa vnimame teraz.
ale mozno je mozne udrzat si toto bdele JA a porazit vsetky zivoty aj so smrtami a len existovat ako uplne slobodna bytost...
kurnik, asi by som k tomu mala napisat dalsi clanok. :)
opravujem
Lupa,
lasky
myslela som, ze kiti je jedna z vas a ze si len prdel robi. na margo mojho clanocku :)