lupa

Vo februári som urobila kurz aj skúšku.
V apríli mi prišiel certifikát a hneď som vyplnila formulár o licenciu v mojej brandži.
Splnila som všetky podmienky, vydokladovala históriu adries za 5 rokov dozadu (veru, bolo čo písať, formulár nestačil, papier ďalší som pripojila, nazvala a očíslovala) a poslala.
Odhadovaný čas vybavovania bol 6 až 9 týždňov.
Už po prvom týždni mi vrátili oskenované doklady a medzi nimi aj ten prídavný papier s adresami. Nič viac. Žiadne upovedomenie, že niečo nie je v poriadku.
Tak som čakala a najneskôr v júli som sa videla kdesi inde.

Prešlo 10 týždňov a... NIČ.
Volám, zisťujem... že som históriu adries nedoložila, žiadosť nepostúpila ďalej...
Vysvetľujem, zisťujem ďalej... no smola.
Doručenie ďalšieho formulára trvalo vyše týždňa. Zase som vyplnila, adresy popísala, presne podľa toho prvého. PRISVORKOVALA som všetky papiere aj ten prídavný list papiera, znova označený, očíslovaný, podľa inštruktáže na dolný okraj každého napísala, aby pozreli ten nasledujúci (fakt ako pre blbcov).
A poslala znova. To už bol august.

Znova mi vrátili doklady, ale s nimi aj formulár (ten druhý), svorky a kusy papierov vytrhnuté, zjavne sa tým listom niekto venoval.
Volám, čo je vo veci... a skúste hádať - zase že som nedokladovala adresy za celých 5 rokov dozadu, že im svieti naposledy január 2004. Do šľaka! Sú slepí????????????

A ideme znova. Koncom augusta som im to tam zaslala tretíkrát. Svorky som nechala poodtŕhané (boli celkom tri v hornom okraji tých listov, pre istotu!), tentokrát som to zošila iba jednou v ľavom hornom rohu a k samotnému formuláru som pripojila ich posledný sprievodný list, ktorý mal ešte na pol strany bieleho miesta. A tam som im napísala červenou fixou, a tri najpodstatnejšie slová som napísala veľkým a ešte aj podčiarkla: SEE AND SCAN.

Asi o týždeň mi prišiel formulár naspäť, ALE už mal aj evidenčné číslo. Vďaka nemu som nemusela počúvať nekonečnú zachrípnutú melódiu v telefóne, aby som si zistila informácie, ako na tom som. Stačilo automatickou linkou naťukať jeho číslo a bola som upovedomená, že môj formulár bol KONEČNE AKCEPTOVANÝ.

Myslíte si, že toto je koniec story?

Ani náhodou!

O pár hodín, alebo tuším až na ďalší deň prišla pošta a v nej oba šeky, oba podozrivo známe (veď som ich sama vypisovala), každý k jednému tomu formuláru... A ja uvažujem: Formulár je prijatý, ale poplatok si neprevzali. Jedna ruka nevie, čo robí druhá. Akosi sa to navzájom minuli.
Tak volám znova, čo sa deje. Potvrdili mi, že áno, formulárom sa zaoberajú, ale že nemajú platbu vykonanú a že či to môžem urobiť takto po telefóne kreditkou. Tak dobre. Platba vykonaná behom krátkej chvíľky a nebolo šťastnejšieho človeka pod slnkom. Čoskoro bude licencia! (To som ešte nemala prácu, ale našťastie ju už mám, aj bez licencie, zatiaľ).
Toto bolo asi pred troma či štyrmi týždňami. Všetko sa zdalo OK.

LENŽE!
Oni ešte potrebujú výpis z registra trestov zo Slovenska, prišiel mi list dnes.
Ale ja som v Anlicku.
A oni to potrebujú od 11.10. (kedy ten list vydali a poslali) do 28 dní. A ak sa mi to nepodarí, poplatok prepadne a nedá sa vrátiť. 245 libier.
No, moji zlatí, ja by som vám rada poskytla všetko potrebné, ale ako? V liste bol kontakt na ambasádu. Volám, že oni na to majú čas 4 MESIACE! 
Volám známym od fachu... že to musím na Slovensku na prokuratúru osobne zájsť, a že mi to doručia tak za 2 alebo 3 týždne... Na moju pevnú adresu, nikam inam.
Ale ja som bojovník, nevzdávam to. Hľadám informácie ďalej. Našla som webku, že mi to môžu vydať na počkanie, ale fakt tam musím ísť osobne.
Letenka ma stála 120 libier. Letím na budúci týždeň. Na cestu som sa chystala už nejakú dobu, iné záležitosti vybaviť, ale tie tak nesúria. Toto áno.

Ale to ešte nie je všetko, ak by sa vám zdalo, že už to mám snáď aj v suchu. Výdavky a nervy ešte týmto nekončia.
Ten dokument musí mať overený preklad do angličtiny... A to tiež nebude len tak na počkanie... A nebude to ani zadarmo...
1.11. sa vraciam a odhadujem, že ten úrad ten dokument, originál aj preklad musia mať tak do 8.11., inak som sa takmer celý rok snažila a nervačila zbytočne. Teda... môžem sa snažiť znova, nikto mi nebráni, ale budem si to musieť zaplatiť zas. Ďalších 245 libier, a tie predchádzajúce vyletia do luftu...
Ak to vyjde, bude to o chlp.

Ale v záujme môjho duševného a žalúdočného zdravia som sa rozhodla, že využijem moje životné krédo: Buď pripravená na najhoršie, dúfaj v najlepšie a už sa dnes zmierim s tým, že som o tie peniaze, čas a časť nervov prišla definitívne. Už sa vidím, ako som to hodila za hlavu. Veď čo mi vlastne chýba? Prečo sa nervačiť?

Mám prácu istú a dobre platenú.
Mám pomerne slušné zdravie.
Mám lásku môjho života
Zajtra pôjdem na kávičku s jednou kamoškou.
Na víkend mi príde nielen na kávičku druhá kamoška, moje srdco a duša spriaznená.
Možno dokončím jeden a pustím sa do ďalšieho obrazu...
A v štúdiu, ktoré ma momentálne chytilo ako malá písmenkovka hornú gambu, keď jej Paula chcela dať pusu ako malému šteňaťu, a nechce ma to pustiť. Mám raz toľko nadbehnuté ako by som podľa plánu mala mať.

No povedzte, nie je krásne na tomto svete?